Úloha Andreja Hlinku v histórii slovenského družstevníctva

9. júna 2011, kratkymatus, História

Cieľom tohto blogového príspevku je informovať ľudí o Andrejovi Hlinkovi. Mnohí ho vnímajú len ako kňaza a politika. Andrej Hlinka bol však viac, jeho činnosť bola omnoho rôznorodejšia.

Začal by som všeobecným úvodom o slovenskom družstevníctve. Pokiaľ ste čítali môj posledný príspevok na môj blog tak viete, že organizované slovenské družstevníctvo píše svoje dejiny od roku 1845. Rozvoj družstevných spolkov bol počas celého obdobia podmienený osobnosťami. Začalo to Samuelom Jurkovičom, ktorý podchytil hlavne aktívny región Záhorie. V jeho práci potom pokračoval významný publicista Daniel Lichard, ktorý okrem samotnej aktivity v gazdovských spolkov písal aj množstvo článkov. Uvádza sa, že napísal až tisíc článkov týkajúcich sa slovenského družstevníctva a jeho rozvoja.

Priaznivá spoločenská situácia po páde Bachovho absolutizmu sa pretavila aj do družstevníckej aktivity. „Vodcom“ sa stal Ján Francisci, aktivizujúci sa hlavne v oblasti Turca a hornatých oblastí okolo Banskej Bystrice. Práve tieto regióny sa stali baštou slovenského družstevníctva do ďalšieho obdobia. Dôležitým medzníkom je zjednotenie niekoľkých spolkov v oblasti Turca v roku 1871. Jednalo sa napríklad o spolky v Mošovciach, Blatnici, či neďalekých Stankovanoch.

Rok 1875 pochoval nielen Maticu slovenskú a tri slovenské gymnázia, ale aj množstvo gazdovských spolkov a iných družstevníckych zariadení vedených Slovákmi. Nastal útlm družstevníckej aktivity. Isté oživenie prišlo v deväťdesiatych rokoch. Medzníkom sa stal rok 1894.

Andrej Hlinka bol vtedy mladým farárom v liptovskej obci Tri Sliače neďaleko Ružomberka. V novembri 1894 zachvátil obec obrovský požiar. Prevažne drevené chalupy sa veľmi rýchlo vznietili a popolom ľahla až polovica obce.

Hlinka ako farár pokladal za jednu zo svojich povinností  revitalizovať život v obci. A to nielen z náboženskej stránky, ale hlavne zabezpečiť obyvateľom príbytok a hlavne stravu. Pretože viera ľudí nezasýti.

Zorganizoval zbierku na pomoc obyvateľom. Je veľkým prekvapením, že zozbieral po okolitých obciach od chudobných roľníkov okolo 1000 zlatých, čo malo vtedy veľkú hodnotu. Za tieto financie si väčšina obyvateľov postavila nové príbytky. Lenže okrem domov im zhorela takmer celá úroda a ľudia nemali čo jesť. Dávať týmto rodinám dávky bolo neefektívne, preto sa hľadalo systematickejšie riešenie. Možno aj niektorí súčasní politici by si mohli vziať príklad s riešením danej situácie. Obyvatelia Liptovských Sliačov sa zomkli, gazdovia s pomocou Hlinku vytvorili Trojsliačanský gazdovsko-potravný a úverný spolok. Stihli to pomerne rýchlo, už v decembri toho istého roku.

Začiatky boli veľmi ťažké, keďže  spolok vznikol mimo sezónu a nemohol riešiť súčasnú situáciu. Jeho úlohou bola hlavne príprava na ďalšiu jar. Obyvatelia toto čakanie prečkali, museli sa ale veľmi uskromniť.  Hlavným účastinárom spolku bol Andrej Hlinka. Vlastnil dvadsaťpäť účastín. Cena jednej bola na prvom valnom zhromaždení v decembri 1894 určená na päť zlatých. Jedná sa teda o pomerne veľkú investíciu od miestneho farára.

Čo sa týka organizácie spolku, hlavnou úlohou bolo zabezpečovať  jednoduché úkony, ktoré nemohli obyvatelia utiahnuť zo svojich zariadení. Zväčša sa jednalo o mletie múky, zabezpečovanie semien na pestovanie, prípadne niektorých náročnejších krmív pre dobytok. Ďalšou úlohou bolo poskytovanie drobných úverov pre miestnych gazdov, pretože prevažná väčšina z nich prestala gazdovať a začala radšej piť na dlh miestnemu krčmárovi.

Okrem úloh hospodárskych plnil spolok aj kultúrne a národnobuditeľské úlohy. Popri povinnostiach si skoro každý večer zahrali karty a organizovali aj divadelné predstavenia. Práve s kartovými posedeniami sa spájala Hlinkova záľuba vyhrávať. Často oberal gazdov o peniaze a tie potom investoval do časopisov a rôznych príspevkov pre spolok.

Dôležitou úlohou bolo aj propagovanie družstevníctva pomocou novinových príspevkov a brožúr. Hlinka pomerne hojne publikoval, ku družstevníckej tématike vznikla aj krátka brožúra Ako založíme gazdovsko-potravný a úverný spolok, neskôr po jeho smrti pričinením Karola Sidora aj Vplyv družstiev na dobrobyt ľudu.

Hlinka sa prestal v spolku aktivizovať po svojom odchode do Ružomberka v roku 1905, samotný spolok zanikol v roku 1911. Hlinka prešiel do politiky a začal organizovať banku v Ružomberku. O tej možno inokedy.

Spracované podľa stredoškolskej odbornej činnosti na tému Družstevnícka a bankovnícka činnosť Andreja Hlinku. S touto prácou som sa zúčastnil národného kola tejto súťaže a taktiež krajského kola dejepisnej olympiády. Táto práca nemá za úlohu šíriť rasovú nenávisť ani nič podobné, berte na to ohľad aj v prípadných komentároch. Andrej Hlinka bol kontroverznou osobnosťou, ale v oblasti družstevníctva prispel ku značnej potravinovej nezávislosti od lacného amerického obilia ničiaceho rakúsko-uhorský trh od polovice 19. storočia

V prípade záujmu o moju prácu SOČ ma môžete kontaktovať na matus94@gmail.com