Blog Matúša Krátkeho

V súčasnosti pociťujeme opäť potravinovú závislosť od iných krajín.  Hovorím znova preto, lebo takáto situácia nastala aj v 19. Storočí v Uhorsku.

Kríza vyplývala z postupnej zmeny feudálneho zriadenia Uhorska na kapitalistické. Miestne roľníctvo bolo systematicky ničené lacným obilím dovážaným zo Spojených štátov amerických.  Práve slovenské  malé roľníctvo sa vo vtedajšej kríze  presadilo a neupadlo úplne do zabudnutia. Práve v súčinnosti s formujúcim sa národným hnutím. Rok 1845 patrí medzi najvýznamnejšie v histórii slovenského družstevníctva, keďže v malom mestečku Sobotište na Záhorí Samuel Jurkovič zriadil prvý gazdovský spolok na Slovensku. Slovenské družstevníctvo patrí medzi svetové unikáty, keďže vznikalo súbežne s nemeckým organizovaným družstevníctvom, ktoré je považované za prvé organizované družstevníctvo.

Vtedy bol však kolorit spoločnosti odlišný ako teraz. Veľa ľudí bolo zamestnaných v poľnohospodárstve a bolo potrebné zreformovať ho. V súčasnosti je poľnohospodárstvo v absolútne odlišnej polohe. Reformácia musí prebehnúť nielen rýchlo ale aj efektívne. Povedzte, je pre vás čerstvé slovenské mlieko, poctivo zo slovenských kráv alebo ten pasterizovaný ejakulát z čínskych potkanov pod nemeckou značkou? Alebo slovenský med z úľa od starého pána, ktorý celý život robí s včelami? Musíte uznať, že naše produkty sú často lepšie ako tie, ktoré ponúkajú vo veľkoobchodoch.

Problémom je však cena. Slovák nehľadá už len kvalitu, vo veľkej miere hľadí aj na cenu. Preto musia aj slovenský poľnohospodári hľadať cesty ako znížiť náklady.  Jednou z možných alternatív je aj združovanie do väčších celkov, kde by sa mohli menší poľnohospodári organizovať. Napríklad zbor dôchodcov žijúcich na lazoch a chovajúcich včely by mohli spoločne predávať svoj med a zisky si rovnomerne deliť. Tu je však priestor pre štát, ktorý by mal viac motivovať práve malých výrobcov domácich potravín. Jednak finančne, pretože bez peňazí nič nefunguje, ale aj pozitívnou diskrimináciou málo kvalitných tovarov zo zahraničia. Bez toho oživenie poľnohospodárstva asi nepríde. Treba však začať aj od samotných výrobcov, ktorí by mali v rámci zachovanie zdravého obratu znížiť ceny.

Keď bude živná pôda zložená z drobného poľnohospodárstva, až vtedy bude potrebné riešiť veľké podniky. Socializmus bol aspoň v tomto dobrý – mali sme značnú potravinovú samostatnosť.  Socializmus je však utopistickou teóriou. Treba pripraviť nové koncepty v modernej demokracii, ktoré by poľnohospodárstvo oživili.

Na začiatku som hovoril o našej histórii. Slovenské malé roľníctvo sa dokázalo združiť a zachovať sa v náročnej situácii. Vďaka postavám ako Samuel Jurkovič, Daniel Lichard, Ján Francisci alebo Andrej Hlinka. Pri odbornom seminári  o Memorande národa slovenského sa vyjadril  predseda MS Marián Tkáč, že práve Matica slovenská by sa mohla tejto úlohy zhostiť. Pretože Matica pôvodne znamená pokladnica. Nechajme sa teda prekvapiť, kto príde s nejakým návrhom reformy a či vôbec. Však nám stačí vyrábať šikmooké autá. Len aby raz neklesol dopyt po nich, lebo skončíme ako Zimbabwe.