Blog Matúša Krátkeho

Slovenský Robinson – Andrej Jelík (cca 1730, Baja – 1783, Budín)

Precestoval celý svet

Narodil sa okolo roku 1730 v rodine slovenského vojaka, ktorý sa po protitureckých vojnách rozhodol  usadiť v meste Baja na juhu súčasného Maďarska. Andrej Jelík bol prvým „Slovákom“, ktorý dosiahol brehy Ameriky (prvým človekom z Uhorska v Amerike bol Štefan Parmenius, jeho národnosť sa však nedá určiť). Bolo to o 30 rokov skôr ako slávny Móric Beňovský.

Spočiatku bol iba remeselníkom – krajčírom. Po vyučení putoval po Európe, jeho kroky smerovali do Viedne. Z Viedne sa potom presunul do Prahy, odkiaľ v roku 1754 pre nezhody s konkurenciou odišiel do Lipska. Ďalej pokračoval cez Norimberg do Englandenu, až kým neskončil v Paríži. Treba spomenúť, že táto jeho dobrodružná cesta po Európe bola skutočne nebezpečná a musel sa vyhýbať  vojenskej povinnosti. Pri týchto útekoch skončil v Rotterdame, kde ho nakoniec chytili a prinútili vstúpiť do námorníctva.  Loď plaviacu do Východnej Indie zastihla v prístave ohromná búrka, vďaka ktorej stroskotala. Andrej Jelík sa zachránil na kuse dosky.

Ráno ho vyplavilo na anglickom brehu. Tu býval niekoľko týždňov u miestnych rybárov, až kým sa nerozhodol pridať  na holandskú loď smerujúcu do Ameriky. Pochopiteľne cestoval ako krajčír.

Do Európy sa vrátil v roku 1755, konkrétne do Lisabonu. Prišiel tam tesne po obrovskom zemetrasení, ktoré zničilo väčšiu časť mesta. Preto odišiel na Maltu, odkiaľ chcel odísť do Benátok a potom domov. Jeho loď však prepadli piráti a ocitol sa v zajatí.

Piráti ho predali ako otroka bohatému tureckému kupcovi. V tých časoch to nebol nezvyčajný jav. Turek si Jelíka obľúbil, ten však musel ujsť. Pri love rýb totižto zabil dozorcu otrokov. Vybral sa sám na šíre more, kde natrafil na loď plaviacu sa do Číny. Opäť si na stravu zarábal ako krajčír. Na čínskych hraniciach predal čln na ktorom ušiel z Turecka, čím si zarobil na cestu do Cantonu. Doplavil sa tam v roku 1757.

V priebehu troch rokov sa preplavil takmer cez celý svet, navštívil tri kontinenty a usadil sa v ďalekej Číne. Naverboval do holandskej armády a odišiel s vojskom na ostrov Jáva, do oblasti Batávie. Mal šťastie – oslobodili ho od vojenskej povinnosti, pretože potrebovali krajčíra. Tu sa oženil aj za dcéru britského kolonistu. Potom sa však naňho nalepila smola.

Jeden z najmocnejších ľudí v Batávii a najbohatší krajčír v Uhorsku

Správca ostrova ho zbavil vojenskej imunity a tak musel znovu narukovať. Pri bežnej ceste s obchodníkmi za korením padol do zajatia ľudožrútov. Zaľúbila sa však doňho dcéra náčelníka, ktorá ho oslobodila a spolu odišli na opustený ostrov. Krátko na to však umrela a Jelík sa vďaka lodi plávajúcej okolo ostrova dostal naspäť do Batávie. Miestni mu pomohli finančne a začal opäť robiť svoje remeslo. Získal si ich náklonnosť a dôveru, vďaka čomu neskôr získal aj rôzne hodnosti.

Stal sa kapitánom miestneho vojska v Batávii, členom mestského zastupiteľstva a radcom holandskej štátnej správy. Pod týmto titulom vystupoval na korunovácii náčelníka na neznámom ostrove. Vraj mu patrilo 1400 domov a bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov Batávie.

V roku 1776 mu umrela žena. Svoje majetky v Batávii zlikvidoval a odcestoval s dcérami do Európy. Tie sa usadili v Anglicku, Andrej Jelík sa však vrátil do rodného Uhorska. V roku 1778 prichádza ako bohatý krajčír do Budína, kde prežíva posledné roky svojho života. Zomrel v roku 1783.

Zdroj:

ČULEN, Konštantín: Dejiny Slovákov v Amerike. Bratislava : Nakladateľstvo Slovenskej Ligy, 1942.